Vzdelávanie

Ponúkame kvalitu, profesionálny prístup, podnetné a bezpečné priestory pre vaše dieťa 

Sme nová súkromná materská škola  – skolaudovaná! Sídlime v novej, luxusnej budove na začiatku obce  Limbach.

Kapacita 40 detí – 3 triedy s nízkym počtom detí – priestor pre individuálny prístup.

Sme profesionálny tím s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, odhodlaní vytvárať podnetné a láskyplné prostredie pre vaše deti.

Naša filozofia:

  • Stred nášho záujmu je dieťa a jeho potreby.
  • Chceme umožniť deťom prežívať radostné a šťastné detstvo.
  • Chceme, aby vedeli, čo je detstvo, láska, porozumenie a rešpekt.
  • Sme pripravení, aby pobyt v našej súkromnej materskej škole považovali za svoj bezpečný a podnetný priestor, v ktorom môžu nadobúdať všetky potrebné zručnosti a kompetencie potrebné pre ich ďalší život.

Naše priestory:

Interiér materskej školy je nový, luxusný, útulný, priestranný, plný svetla, farieb, hračiek a potrebného vzdelávacieho materiálu a súčasne aj moderného technicko-didaktického vybavenia. Zriadené centrá aktivít pre deti. Materská škola ponúka aj priestor pre spoločenské, kultúrne, pohybovo-športovéekologické aktivity detí.

Exteriér materskej školy je priestranný a bezpečný – projektovaný na pohybované aktivity detí.

  • Všetky triedy sú vybavené novým certifikovaným nábytkom.
  • Exteriér má 208 m2. Tvoria ho  spevnená plocha, ihrisko, chodníky a zatrávnená plocha – hracie prvky, pieskovisko, záhradka na pestovateľské práce.

Časť exteriéru je vyhradený pre rozvoj ekologického a environmentálneho vnímania a myslenia detí. Prostredníctvom presne zadefinovaných edukačných aktivít budú deti poznávať, pestovať, objavovať a chrániť rôzne druhy rastlín, zeleniny, či ovocia.

Školský dvor je funkčným hravým prostredím pre dieťa.

 

Záhrada s detskými hracími atrakciami certifikované – na rozvoj základných lokomočných pohybov a rozvoj pohybovej kultúry a predovšetkým na pobyt a aktivity na čerstvom vzduchu. Spevnená vonkajšia plocha – odpružená (netrpia kĺby a celá pohybová sústava).

Záhrada na pestovateľské práce na vytvorenie vzťahu k prírode, spoznávaniu rôznych druhov rastlín, zeleniny, či ovocia – environmentálna výchova, prácu v záhradke (bylinková a kvetinová záhrada).

Školská kuchyňa:

špičkovo vybavená školská kuchyňa,  zabezpečuje prípravu kvalitnej a plnohodnotne vyváženej stravy 3-4 krát denne (výživovo hodnotné potraviny- celozrnné, ryžové, špaldové,…. bio strava).

Vlastná kotolňa – podlahové vykurovanie.

 

Vyučovacím jazykom v materskej škole je bude štátny jazyk Slovenskej republiky –slovenský jazyk, ale aj

anglický jazyk, ktorý bude implementovaný do každodenných činností života SMŠ a jej edukačných aktivít v zmysle učebných osnov.

 

DIDAKTICKÉ OVPLYVŇOVANIE ROZVÍJANIA KOMPETENCIÍ DETÍ VO VÝUČBE V SÚKROMNEJ MATERSKEJ ŠKOLE 

Naše súčasné sociokultúrne prostredie v ktorom existujeme, je častokrát nazývané ako globálna, informačná, digitálna, či znalostná spoločnosť.    Do takéhoto prostredia sa včleňuje i mladá generácia. Z hľadiska didaktického ovplyvňovania kompetencií detí vo výučbe v materskej škole vychádzame zo sociokonštruktivistického chápania konceptu kompetencie. Zameriava sa na vysvetlenie didaktických stratégií učitel’a, ktoré musí rešpektovať v predprimárnej výučbe zameranej na rozvíjanie kompetencií.

Výučba v 2l. storočí by sa mala zásadne líšiť vo všetkých svojich kategóriách s výučbou v predchádzajúcom období.

Učenie sa kompetenciám musí byť pre deti:

  • zmysluplná aktivita ( zistenia, ktoré dieťa počas aktivity urobí, musí mať pre subjekt aktuálnu uplatniteľnosť v osobnom živote),
  • spolupracujúca aktivita realizovaná v malých sociálnych/učebných skupinách,
  • súvislý proces rozvíjania kompetencií (nové poznanie sa musí prepájať na predchádzajúce poznanie askúsenosti),
  • realizujúca aktivita v autentických problémoch a subjekt aktívne používa vlastné stratégie myslenia (uvažuje, analyzuje, syntetizuje, hodnotí, zovšeobecňuje, aplikuje, pretvára – tvorí).
  • musí mať dynamický charakter, kde sa strieda individuálna činnosť s prácou vo dvojiciach, v malých a veľkých skupinách ,
  • výrazná zaangažovanosť účastníkov - spolupodieľanie sa, efektívnejšie učenie sa (činnostné, skúsenostné učenie sa).
  • vytvorený priestor a čas pre diskusiu,
  • prezentovanie vlastných názorov, postojov, schém, interpretácií a skúseností detí.

Každý prezentovaný názor subjektu je akceptovaný a subjekt sa tak spolupodieľa na vytvorení spoločného poznania transformujúceho sa do nadobudnutých a rozvíjaných kompetencií. V takto orientovanej výučbe zdrojom zmeny v učení sa kompetencií je:

  • iný sociálny subjekt, ktorý s dieťaťom diskutuje, kladie mu otázky.
  • učenie sa a interiorizácia (zvnútornenie) naučeného sa, prebieha prostredníctvom dedukcie (dieťa pochopí, čo sa naučilo po skončení činnosti, verbalizovaním toho, čo realizovalo a prostredníctvom otázok, ktoré mu kladie iný sociálny subjekt (učiteľka, iné dieťa).
  • nastáva reflexia a
  • vyhodnotenie naučeného,
  • zmena pozície učiteľa (napr. : určuje učebné skupiny, limituje činnosť, prezentuje deťom konkrétne úlohy aj so spôsobom jej zrealizovania – nakresli …postav domček,…, či kontroluje správnosť naučeného).

Základom výučby zameranej na nadobúdanie a rozvíjanie kompetencií je vytváranie zmysluplnej pedagogicko-didaktickej situácie (PDS). Môžu mať rozmanité trvanie a ich usporiadanie v rámci dňa vytvára denný výučbový celok. PDS je tvorená konkrétnym obsahom a konkrétnou činnosťou účastníkov situácie.

Učiteľ môže realizovať hru, cvičenie, alebo edukačnú/učebnú aktivitu v celotriednych alebo skupinových usporiadaniach. Sú svojim charakterom výrazne odlišné. Spoločným prvkom je aktívne učenie sa aktérov činnosti vo vzájomnej kooperácií, kolaborácií, proces vyjednávania významov, realizovanie diskurzívnych a sociálnych praktík.
 
Hra ako základná ľudská činnosť je aktivita odrážajúca sociokultúrnu realitu v osobitnom spracovaní subjektom. Je slobodnou a dobrovoľnou aktivitou založenou na sebauplatnení a sebarealizovaní jedinca/dieťaťa.
 
 
Princípy tvorby edukačnej/učebnej aktivity ako problému, (aby podmieňovala nadobúdanie a rozvíjanie kompetencií detí) : 

Učiace sa subjekty musia mať možnosť:

    1. uvažovať a realizovať rôzne činnosti (nie len jednu napr. vystrihovať),
    2. klásť otázky sebe samému a iným,
    3. kriticky hodnotiť, ohodnocovať, vyhodnocovať,
    4. rozmýšľať o fyzikálnych, logických, matematických, prírodovedných javoch, sociálnych javoch, komunikačných spôsoboch, umeleckom vyjadrovaní sa a pod.,
    5. dávať javy a predmety do vzájomného vzťahu a porovnávať,
    6. rozmýšľať o dôsledkoch činnosti a súčinnosti jednotlivých javov a objektov,
    7. riešiť rozmanitými spôsobmi,
    8. dospieť k rôznym zisteniam a výsledkom,
    9. realizovať akciuod manipulácie, cez pokusy, experimenty, až po tvorbu vlastných detských projektov,
    10. zisťovať dôsledky vlastného konania.

 

Emocionálny rozvoj

 

Ako rozvíjame emocionálnu inteligenciu a emocionálnu gramotnosť?
My vieme, že:
– človek musí byť v prvom rade schopný pochopiť svoje vlastné pocity a až následne je schopný poňať emócie iných ľudí,
– citový život dieťaťa je základná hybná a usmerňujúca sila pri vytváraní osobnosti dieťaťa,
– city sprístupňujú cesty poznania,
– zvyšujú a rozširujú potreby a záujmy dieťaťa,
– podieľajú sa na kvalite a trvácnosti osvojených poznatkov,
– je rozvoj emocionálnej inteligencie (EI) je jedinečnosťou obdobia mladšieho školského veku (škôlkari).

Práve tu sa deti dostávajú do širšieho spoločenského prostredia. Tu sa môže zosilniť dobrý základ z rodiny, pretože sa dieťa ocitá na väčšom sociálnom prostredí, alebo môže byť čiastočne kompenzovaný doterajší nedostatočný rozvoj sociálno-emocionálnych kompetencií, pretože širšie sociálne prostredie prináša dieťaťu nové modely, inú podporu, iné inšpirácie a iné výzvy a možnosti.
Podľa Stuchlíkovej tento rozvoj EI nasledujúcom vývinovom období už neplatí.
Emočná inteligencia (EI):
– sa vzťahuje ku schopnosti rozpoznávať významy vlastných emócií i emócií druhých ľudí,
– sa využíva pri posudzovaní a riešení problému, vnímania emócii, prijímania vlastných pocitov, porozumenia informáciám, ktoré tieto emócie nesú a emócie riadia.

ČINITELE OVPLYVŇUJÚCE ÚROVEŇ EMOCIONÁLNEJ INTELIGENCIE DETÍ V PREDŠKOLSKOM VEKU

Schopnosti vzťahujúce sa na vlastnú osobu:
– sebauvedomenie: schopnosť orientovať sa vo vlastných duševných stavoch a procesoch, istota preferencií, uvedomovanie si vlastných možností, schopnosť využiť intuíciu
– reálne sebahodnotenie: uvedomenie si vlastných kladov a záporov, vlastných hraníc
– sebadôvera: sebaistota, vedomie vlastnej ceny, možností a schopností
– sebaovládanie: schopnosť zvládnuť okamžité impulzy a emócie
– spoľahlivosť: schopnosť dodržiavať základné pravidlá slušnosti a zmysel pre fair play
– svedomitosť: schopnosť niesť zodpovednosť za správanie a za pracovný výkon
– prispôsobivosť: schopnosť prispôsobovať sa zmenám
– schopnosť inovácie: prijímať nové idey, nápady, resp. sám aktívne navrhovať nové prístupy
– k vyšším cieľom
– ctižiadostivosť: snaha o zlepšenie vlastnej práce, perfekcionizmus
– lojalita: stotožnenie sa so zámermi, s cieľmi skupiny
– iniciatíva: schopnosť pohotovo reagovať a využiť príležitosť
– optimizmus: vytrvalosť na ceste k cieľu, ochota prekonávať prekážky

Kompetencie v oblasti medziľudských vzťahov:
– empatia: vcítenie, uvedomovanie si pocitov, potrieb a záujmov druhých ľudí
– pochopenie: správny odhad pocitov a tendencií ostatných ľudí, schopnosť a ochota im pomôcť, aktívne ich ovplyvňovať
– osobnostný rast druhých: vycítiť, kedy treba povzbudiť a podporiť rozvinutie schopností druhých
– orientácia na druhých: predvídať správanie druhých
– schopnosť vytvárať väzby: podpora užitočných vzájomných vzťahov v skupine
– schopnosť prispieť k stmeleniu skupiny
– schopnosť spolupracovať: spolu s ostatnými smerovať k vytýčenému cieľu
– schopnosť tímovej práce: kooperovať, spolupracovať, prehlbovať tímovú prácu, kultivovať spoločné zameranie

To sú najdôležitejšie prvky emocionálnej inteligencie potrebné pre každodenný život v pracovnej oblasti, ako aj v súkromí. Bez základných emocionálnych schopností veľmi ťažko dosahujú vytýčené ciele.
Preto kladieme veľký dôraz rozvoju emocionálnych kompetencii. Vnímame ju ako schopnosť človeka slobodne vyjadriť svoje vlastné pocity. Vychádza z emocionálnej inteligencie, ktorá predstavuje schopnosť identifikovať pocity.

– V predškolskom veku vznikajú už podobné citové kvality ako u dospelého človeka.
– Dieťa sa vie tešiť, hnevať, smútiť, báť sa, mať rado, nenávidieť, hanbiť sa, žiarliť.
– Formujú sa aj intelektuálne, estetické, morálne a sociálne city.
– Deti sa učia hodnotiť svoje skutky s pomocou dospelých, každodennou skúsenosťou cez pochvaly či pokarhania.
– Proces hodnotenia máme veľmi dobre zadefinovaný a je pre nás veľmi dôležitou cestou každodenného pôsobenia.

Emocionálna gramotnosť (EG)
V kontexte so školskou zrelosťou odborníci spájajú kompetencie v tejto oblasti s pojmom emocionálna gramotnosť (EG).
EG – “Podporuje kvalitu života človeka, pretože podnecuje vzťahy, umožňuje kooperáciu ľudí a prežívanie citu v spolupatričnosti. Dieťa na záver predškolského veku by malo mať podľa autorky tieto kompetencie emocionálnej gramotnosti (Baďúriková):
1. emocionálne sebauvedomovanie pochopiť príčiny citov, schopnosť spoznať a pomenovať emócie, schopnosť diferencovať medzi citmi a konaním,
2. ovládanie emócií schopnosť ovládať hnev, frustráciu a smútok, vyhýbanie sa agresívnemu a sebadeštrukčnému správaniu,
3. komunikácia schopnosť rozprávať o citoch a pocitoch, byť dobrým poslucháčom, dávať vhodné otázky,
4. osobné rozhodovanie skúmať vlastné konanie a chápať jeho dôsledky, pri rozhodovaní odlišovať medzi citmi a myšlienkami,
5. empatia citlivosť voči citom iného, schopnosť vidieť veci a javy z pohľadu druhého človeka.
6. zaobchádzanie so vzťahmi
schopnosť analyzovať, rozumieť a riešiť problémy vo vzťahoch, ohľaduplnosť, schopnosť pracovať v skupine, kooperovať, podeliť sa, dohodovať a riešiť konflikty.”

Dieťa po ukončení predškolského obdobia malo mať v emocionálnej oblasti tieto kompetencie (podľa Guziovej):
o správa sa
podľa uznávaných spoločenských noriem a spoločne prijatých pravidiel v zmysle všeľudských hodnôt,
o ovláda svoju
impulzívnosť a postupne si zlepšuje sebaovládanie,
o prijateľným spôsobom vyjadruje
negatívne emócie vyvolané nevhodným správaním iného dieťaťa,
o primerane sa presadzuje
s ohľadom na druhých v hre, v spoločnej činnosti a v rozhovore, pri vyjadrovaní názorov pri nenásilnom riešení konfliktov,
o vie vycítiť, kedy
je vhodný okamih na pomoc druhým a v rôznych prirodzených situáciách pomáha druhým z vnútornej potreby.

Vývin emocionálnej inteligencie detí
Každá emocionálna schopnosť má svoje vlastné časové obdobie, v ktorom sa môže začať vyvíjať a ktoré je aj predvídateľné. Ako uvádza Shapiro (2000), deti sú vývojovo naprogramované tak, aby mali bezmedznú dôveru vo svoje schopnosti, aspoň do siedmeho roku života.
Do tohto veku nerozlišujú snahu od schopnosti a pokiaľ sa o niečo snažia, veria, že sa im to nakoniec podarí.

Podľa Oravcovej (2010) práve v najranejšom období života sa vytvárajú útvary a funkcie, ktoré sú základom konečnej štruktúry človeka.
Počiatkom nášho emocionálno-citového života je náš plač. City sa tak javia ako rozdielny stupeň vývoja emocionálnej formy odrazu skutočnosti, ako psychický zážitok spojený s uspokojovaním alebo neuspokojovaním vyšších a špecificky ľudských potrieb.
V prvých rokoch života je potrebné poskytovať dieťaťu podporné a rozvojové činnosti, vytvárať priestor, kde by mohlo naplniť svoje rozvojové potreby.
Základom pre vývin emocionálnej inteligencie sú vrodené predpoklady v oblasti poznávacích procesov a hlavne temperamentu.

AKO SA NAUČIŤ A ROZVÍJAŤ EMOVCIONÁLNU INTELIGENCIU?

Manktelow and Carlson (2014) vnímajú pozitívne skutočnosť, že emocionálna inteligencia sa dá naučiť a rozvíjať. Na rozvoj zručností odporúčajú použiť tieto stratégie:

Pozorujte,
ako reagujete na ľudí. Vyjadrujete názory skôr, ako máte k dispozícii všetky fakty?
Ste stereotypný?
Pozrite sa úprimne na to, čo si myslíte o ľuďoch a ako s nimi komunikujete. Skúste sa vžiť do ich roly/pozície, buďte viac otvorený a snažte sa pochopiť ich potreby a vnímať veci z ich uhla pohľadu.

Pozrite sa na vaše pracovné prostredie
Usilujete o pozornosť pri vašich pracovných úspechoch?
Pokora môže byť úžasná kvalita a nemusí automaticky znamenať, že ste hanblivý alebo máte nedostatok sebavedomia.
Ak ste pokorný, znamená to, že ste si vedomý svojich výsledkov a že na ne môžete byť hrdý.
Doprajte iným možnosť zažiariť – upriamte pozornosť na nich a nestrachujte sa príliš o získanie pochvaly pre seba.

Ohodnoťte sám seba
Aké sú vaše slabé stránky?
Ste ochotný pripustiť, že nie ste dokonalý a že by ste mohli popracovať na niekoľkých oblastiach, aby ste sa stali lepším človekom?
Odvážte sa pozrieť na seba úprimne – môže to zmeniť váš život .

Zhodnoťte, ako reagujete na stresové situácie
Ste vždy smutný, ak veci nejdú podľa toho, ako si to predstavujete alebo sú v omeškaní? Obviňujete druhých alebo sa na nich hneváte, aj keď to nie je ich chyba? Schopnosť zostať v pokoji a pod kontrolou v ťažkých situáciách je vysoko cenená – v podnikateľskom svete ako aj mimo neho. Udržujte svoje emócie pod kontrolou, keď sa niečo pokazí.

Prevezmite zodpovednosť za svoje činy
Ak zraníte niečie city, ospravedlňte sa priamo – neignorujte, čo ste urobili alebo sa nevyhýbajte danej osobe. Ľudia sú väčšinou ochotní odpustiť a zabudnúť, ak sa úprimne snažíte dať veci do poriadku.